Dvaja Banáni

Dnešok začal veľkým štýlom. Zmeškaním autobusu a alternatívnym spôsobom dopravy do školy. Prvá hodina sa niesla v duchu rýchleho odpisovania poznámok na všetky potrebné hodiny predo mnou. Ekonomika, Filozofia...no potom však tie predmety aj prišli, ale to sa všetko prežilo.

Dnes a včera sme si však našli novú zábavu - rozbitné vianočné gule. Nebudem vám všetko písať čo s nimi robíme, myslím, že domyslieť si môžete aj samy. Najväčším zásahom bol však názov dnešného článku. "A" sa otočil k nám dozadu, zahlásil spomínanú hlášku a chcel nás trafiť, bol to však fail a táto guľka dopadla medzi nás a roztisícila sa o stenu. Bola to ohromná zábava. Takýto druh zábavy sme zažili viac krát za deň. Nádhera! Odporúčam... samozrejme nie, ak máte navôkol spolužiačky, ktoré vám za to nadávajú, kazia tým celý zážitok.

Potom som mal ďalší krásny zážitok na úrazovom oddelení v našej slávnej nemocnici. Mal som číslo 43, ktoré bolo pre mňa zobraté v skorších doobedňajších hodinách. Keď som na inkriminované miesto dorazil sám, do ordinácie volali číslo 54. Nepotešilo ma to. No čo, počkám kým budú volať čísla ktoré ešte neboli... nedočkal som sa. Pri čísle 59 som oslovil sestričku, že čo so mnou keď som tu nebol, uistila ma, že ma čochvíľa zavolajú. Čochvíľa trvala vyše dvoch hodín, potom sme vzali ďalšie číslo (64), ktoré bolo v poradí a čakal som teda s obidvoma. Na číslo 43 si myslím, že už dávno pradávno zabudli a po obrovskom posune za hodinu a pol (60 -> 63) som sa dostal na rad ja, bol som tam dokopy asi minútu, doktor ma pozrel, že mám prísť opäť na kontrolu za 7 dní, no... nechcem byť zlý ale, myslím, že sa tak skoro spolu nestretneme, naše zdravotníctvo odo mňa dostáva veľkú pusu, alebo radšej nie, ono mi môže dať jednu veľkú, na moje veľké pozadie.

M